Motýľ a husle

Táto kniha,ako je už z anotácie jasné, má dve dejové línie. Musím uznať, že obe boli rovnako dobre spracované,aj keď sa väčšia časť knihy venovala práve minulosti. Kniha sa začína súčasnosťou, príbehom Sery. Autorka nám vyrozpráva príbeh majiteľky galérie, stretnutie s Willom, príťažlivým mužom, ktorý si ju najme na vyhľadanie obrazu a životné príbehy oboch postáv. Áno,Sera a Will sa do seba zaľúbia,ale ich cesta nie je jednoduchá.  Táto dejová linka bola veľmi pútavá,no historická časť nijako v pútavosti nezaostávala. Tu musím vyzdvihnúť autorkine poznatky z oblasti druhej svetovej vojny, najmä z Osvienčimu a Bergen-Belsenu. Nakoľko mám prečítaných niekoľko skutočných príbehov,Kristy sa držala faktov a svoju fiktívnu hrdinku dokázala bravúrne zasadiť do reálnych dejín. Adele von Bronová sa zamilovala do syna obyčajného chudobného predavača, nadaného violončelistu, Vladimira, no ich lásku v zárodku zatrhol generál von Bron.    Po nevydarenom pokuse pomôcť Adelinym priateľom,ju z rodičovského domu odviedli nemecký vojaci. Poslali ju vlakom so stovkami ďalších nemeckých zajatcov do Osvienčimu. Tu prežila vďaka láske k mužovi, láske k Bohu, láske k hudbe a novej nájdenej "rodine", ktorou sa jej počas dlhých mesiacov v tábore stala skupinka žien zo založeného osvienčimského orchestra.   

Motýľ a husle
Dojímavý príbeh z pera Kristy Cambronovej Motýľ a husle nás zavedie do tých najtemnejších zákutí ľudskej duše, túžiacej po láske, prežití a Božom odpustení. Dve dejové línie striedavo menia pohľad čitateľa na lásku ako živý pohon, symbol prežitia aj v neľudských časoch, kedy sa smrtka iba potichu prizerala hrôzam nacistického Nemecka.

Celú recenziu môžete nájsť na mojom blogu
https://www.mimslady.com/2020/03/books-motyl-husle.html

Pri tejto knihe musím pochváliť hlavne jednu vec, ktorá ma od začiatku na knihe zaujala a to je obálka. Podľa môjho názoru, má kniha jednu z najkrajších obálok čo som za posledné obdobie videla a práve vďaka nej, som sa rozhodla si ju prečítať. Napriek tomu, že kniha sa venuje téme koncentračných táborov, nemusíte sa jej čítania báť. Podľa môjho názoru, bola toto jedna z najslabších kníh, zaoberajúcich sa touto témou. Postava Adele a jej naivita mi vadili a preto som sa s postavou nevedela zžiť tak, ako pri iných knihách. Každopádne, práve čítanie príbehu z minulosti, som si užívala viac, ako toho zo súčasnosti. Spoločné hľadanie obrazu Sery a Williama, pripomínalo skôr nie dobre spracovaný ľúbostný román. Na druhú stranu, aj napriek týmto nedostatkom sa kniha čítala ľahko. Neobsahovala príliš veľa postáv a tým pádom som sa v knihe hneď od začiatku vedela zorientovať a pochopiť všetky súvislosti.

Nádherný príbeh z prostredia koncentračných táborov.
Asi najkrajšia kniha z tejto tematiky, ktorá sa mi dostala do rúk.
Je písaná ľahko a veľmi pútavo, hlavné postavy sú veľmi pekne vykreslené a istá dávka napätia sa udržuje až do konca. Hrôzy z koncentračných táborov sú opísané dosť autenticky, ale nie je to kniha, ktorej by sa mal aj citlivejší čitateľ zľaknúť.
Mala by sa čítať v školách ako súčasť povinnej literatúry.

Prvotina Kristy Cambronovej sa pre mňa stala veľkým sklamaním aj keď spočiatku všetko nasvedčovalo tomu, že si ma jej dielo získa po všetkých možných stránkach. Príbeh mal v sebe emóciu a nejednu krásnu myšlienku, ale ubúdajúcimi stranami sa vytrácali aj moje sympatie nie len voči Adelinmu príbehu, ale aj Serinmu. Jeden na mňa pôsobil ako holý náčrtok, ktorý autorka mylne pokladala za hotový obraz a ten druhý, ach, tak ten sa zmenil v gýčovú a lacnú romantiku. Myslím, že skĺbiť oba príbehy do jednej knihy bol veľmi chybný ťah. Necítila som medzi nimi harmóniu, práve naopak - celé to pôsobilo vynútene a chaoticky. Okrem toho, autorka tým, že polovicu knihy zbytočne venovala Sere, tak ukrátila Adelin príbeh o priestor, ktorý potreboval väčšmi ako soľ! Téma, ktorej sa venuje Kristy Cambronová si vyžaduje nie len poznatky týkajúce sa danej problematiky, ale aj obrovský cit vkladajúci do slov, čo však nedokázala ponúknuť. Nehovoriac o tom, že jej zámer poukázať na krásu aj na jednom z najkrutejších miest, aké kedy človek stvoril, nevyšiel. Nevyšlo jej ani ponúknuť čitateľom odpovede na otázky prameniace zo situácií, v ktorých len ťažko badať Boží úmysel. Vydala sa na skutočne neľahkú cestu, ktorá, ako sa nakoniec ukázalo, bola nanešťastie nad jej spisovateľské sily. Tlak, ktorý sama na seba privolala akoby ubíjal jej myšlienky, drvil ich a miesil, až sa nedokázala z toho chaosu vymaniť a preto napísala príbeh, v ktorom Boh pôsobí ako tieň bez možnosti odhaliť svoju skutočnú podstatu. Žiaľ, osobne knihu považujem za veľmi slabú, nezanechala vo mne žiadnu stopu...