Odvážne srdce

Kniha Odvážne Srdce je príbeh s dobrým námetom, ale slabinami, ktoré menia jeho úmysel.
Už po prečítaní prvých kapitol knihy Odvážne srdce od Juraja Vojtáša som bola nadšená. A to napriek tomu, že kniha, ktorá vyšla v nakladateľstve Zaostri na rodinu v roku 2016, trpí z môjho subjektívneho pohľadu viacerými nedostatkami: viacero námetov je čerpaných z iných, skôr vydaných titulov; mnohé začaté myšlienky v knihe sú nedokončené; charakter a pozadie niektorých postáv sú nedotiahnuté; chýbajú opisy; dej, čas a miesta sa bez akéhokoľvek uvedenia rýchlo menia prostredníctvom strohých viet; dej miestami nie je kontinuálny; úroveň slovnej zásoby a slohového prejavu je nízka. Príbeh trpí veľmi nevyzretým spisovateľským štýlom. Povedala som si však, že cieľovej skupine to možno vyhovuje (hoci z môjho pohľadu za inými titulmi určenými pre túto kategóriu čitateľov značne zaostáva). Nechýbajú však populárne motívy boja s netvormi, draci, dobrodružstvá v divočine, legendy, rituály, ako aj čitateľom dobre známy generačný konflikt, problém dôvery medzi otcom a synom, chuť po osamostatnení sa, naplnení vlastnej cesty z pohľadu mladého človeka, kontrovanej otcovskou snahou vychovať a ochrániť, priateľské puto medzi chlapcami, túžba po dobrodružstvách a stretnutie s nepoznaným pocitom prvej mladíckej lásky. Tieto čitateľovi blízke motívy sú sprevádzané silným biblickým podtónom, pretavenom do hodnotných metafor a silných myšlienok, ktoré budujú správne kresťanské a morálne hodnoty. No vzhľadom na úsečnosť mnohých, akoby nasilu vsunutých pasáží, predpokladám, že autor mal určitý zoznam kresťansko-výchovných aspektov, ktorých sa chcel dotknúť a ich silené vsadenie do deja zbytočne uberá príbehu na kráse. Problém vidím predovšetkým v spracovaní daných tém, ktoré pôsobí nevyzreto, až trochu zvrátene a zároveň kontrastne zastaralo (ľudovo povedané, akoby určité myšlienky dávalo na papier 13-ročné dievča, ktorému za chrbtom stojí a rediguje stredoveký kazateľ). Čo sa týka názorov na dané problematiky (nahota, násilie, zvodnosť, opilstvo, smilstvo a následne ochrana nenarodeného dieťaťa), v názoroch sa jednoznačne (ako kresťanka, matka a človek snažiaci sa o morálne hodnoty) s autorom zhodujem. Problém vidím v spracovaní daných tém. Ak už autor pociťoval za potrebné tieto problematiky do príbehu zaradiť (z môjho pohľadu viaceré z nich k danému veku čitateľov nepatria), je potrebné realizovať to primerane vyzretým spôsobom, do ktorého nezapadá napr. neustále opakovanie toho, ako bolo treba premenených zakrývať, pričom sa hlavní hrdinovia vždy červenali (alebo by som vôbec nespomínala ich nahotu (nebol na to dôvod, pôsobí to silene), alebo by som to opísala namiesto opakujúceho sa červenania normálnym spôsobom "po premene ostali nahí, preto boli uzimení museli sme sa o nich postarať); Neustále opakovanie pasáží studu a zakrývania nahoty skôr zbytočne dráždi predstavivosť mladého čitateľa namiesto toho, aby mu nepredostrelo vyspelý nadhľad a zodpovedný prístup k danej téme. Zdá sa mi absurdné ku charakteru postáv, ktoré sa vo vzťahoch s druhým pohlavím len "oťukávajú" a zažívajú prvé nepoznané pocity, a kde fyzický kontakt prebieha len prostredníctvom prvých dotykov rúk, vkladať im do úst vety: "Drak chce odo mňa dieťa. ...Som neplodná. ...Drak si ju pritiahol, vtedy jej spravil dieťa. ...Aj ty mi chceš zobrať dieťa?"... Téma sexuálneho násilia je veľmi citlivá a myslím si, že nie je správne operovať s ňou, ako by sa jednalo o použitie nesprávnej značky zubnej pasty (kňažná sa deň po incidente bezstarostne zabáva). Mladých čitateľov to mylne zavádza, že sa jedná o drobný problém, ktorý sa vyrieši sobášom. Môže to viesť k mylnej domnienke čitateľa, že dievča pri tomto incidente nič necíti (stačí sa vyspovedať, pri väčšom probléme to vyrieši svadba). Hlavný protagonista rieši len otcovstvo dieťaťa a svoju obeť vo forme prijatia adoptívneho otcovstva. Kňažná však ostáva veselá, bezstarostná, akoby sa nejednalo o veľmi závažný incident, ktorý spôsobuje dievčatám celoživotné traumy, depresie, zdravotné a závažné psychické problémy. Mnohé závažné témy sú takýmto spôsobom nebezpečne zľahčované, čo môže viesť k výchove mladých čitateľov nesprávnym smerom. Nedá mi opomenúť ani jeden detail, a to postavenie žien v príbehu. Napriek tomu, že viaceré osoby v príbehu zaobchádzajú s mladou kňažnou, ako by to bola materiálna vec na predaj, ktorá sa dá vlastniť, pričom aj dej príbehu je vsadený do prostredia, kde majú byť pravdepodobne tieto praktiky bežné (tak ako v mnohých príbehoch), ani jeden z kladných hrdinov celý čas nepoukázal na pocity mladej kňažnej a na to, že aj ona nie je materiálna vec, ale cítiaca bytosť, ktorá by mala mať právo názoru na vlastný osud. Slúži len ako zdroj potešenia a na splodenie potomstva, pričom žiadna z "kladných" postáv celý čas nevyjadrila svoj nesúhlasný postoj k tejto téze. Tak isto téma potratu rozhodne nemá čo hľadať v literatúre určenej pre danú kategóriu čitateľov (mladší teenageri). Ak ju chcel autor nevyhnutne zahrnúť do príbehu, nemusel tak stroho a nasilu vsunúť neplodnosť, znásilnenie, a snahu o potrat; namiesto toho mohol v závere vyzdvihnúť morálnu premenu hlavného hrdinu na vyzretého muža, napr.: "napriek tomu, že jeho milá v dôsledku zajatia temným pánom čaká dieťa, je odhodlaný poskytnúť jej oporu a po ťažkom vnútornom boji sa rozhodne vziať na seba úlohu adoptívneho otca".
Zdá sa mi, že autor tieto problematiky vsúva zámerne, aby čitateľovi ukázal "kresťanský pohľad", a to napriek tomu, že samotné výrazy "je tehotná" a "spravil dieťa" pôsobia značne nekresťansky na rozdiel od alternatív (napr. "je v požehnanom stave / je v očakávaní / čaká dieťa"). Navyše dieťa na nerobí, nevyrába, nie je to vec - takto to pôsobí až neúctivo voči Božiemu zázraku života. Všetky tieto pasáže pôsobia vložené nasilu, v príbehu pre danú vekovú kategóriu by mali: alebo absentovať; alebo byť podané prirodzeným, vyzretým a autentickým spôsobom so všetkými dôsledkami. Všeobecne absencia lyrických opisov a rýchly a strohý posun deja zbytočne oberá príbeh o hodnotu, ktorú by mohol poskytnúť. Aj ďalšie kresťanské hodnoty sú predstavené pomerne kontroverzne: malý chudobný chlapec Mal, o ktorého sa "kladní" hrdinovia vôbec nestarajú, napriek tomu, že volá o pomoc a oni vedia, s akými životnými úskaliami zápasí. Keď v závere povie" radšej si vyberám zlého draka, ktorý ma chce, ako priateľov, ktorí na mňa kašlú," necítia hrdinovia žiadne vnútorné pohnutie, či výčitky svedomia. Podobných nezrovnalostí sa v príbehu nachádza viacero. Nedostatočné vyzretie autorského štýlu zbytočne ubralo na hodnote zaujímavému nápadu vložiť motív Stvoriteľa do prostredia hrdinského príbehu pre čitateľov mladšieho teenagerského veku, čo je škoda aj z dôvodu, že kresťanskej dobrodružnej literatúry pre deti a mládež (typu Narnia) je veľmi málo.
Okrem zaujímavého motívu pozitívne hodnotím aj záverečné otázky pre čitateľa na zamyslenie.
Na obálke knihy je uvedené "boj otca, ktorý túži získať späť synovo srdce", čo tak celkom nekorešponduje s priebehom deja, v ktorom otec syna do ničoho nezasväcuje, sám ostane zajatý a hlavný hrdina musí dobro vo svojom srdci vybojovať sám. Po prečítaní tohto (napriek značným nedokonalostiam) zo začiatku veľmi sľubne pôsobiaceho titulu som ako čitateľka, kresťanka a matka dospela k záveru, že svojim deťom by som tento titul čítať nedala. Som toho názoru, že kniha by mohla mať po niektorých stránkach zavádzajúci až negatívny vplyv na ich budúce postoje a morálny vývoj. Úprimne sa domnievam, že vzhľadom na slohovú úroveň daného príbehu by tento titul v inom nakladateľstve vydaný nebol.

najlepšia kniha akú som kedy čítal

Odvážne srdce je románom, ktorý zaujme tínedžerov, ale aj dospelých. Ponúka strhujúci a napínavý dej, ale aj podnety na zamyslenie sa nad silou a hĺbkou otcovskej lásky, nad otázkou cti a odvahy, priateľstva a lásky. Knižka je napísaná výborným štýlom, ľahko a rýchlo sa číta a prináša témy, nad ktorými sa oplatí popremýšľať.