Básně sv. Terezie z Lisieux

Terézia z Lisieux (2.1.1873 - 30.9.1897) patrí medzi obľúbených svätých. Bola najmladšia z deviatich detí z ktorých len päť prežilo detstvo. Vyrastala v rodine, ktorá žila veľmi zbožným životom. Keď mala Terezka 4 roky, zomrela jej matka Zélia a výchovu svojich dcér vzorne preberá otec Ľudovít. Ako štrnásť a pol ročná, sa rozhodla nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. O niekoľko týždňov po návšteve Ríma dostala správu, že jej biskup povoľuje vstup do karmelitánskeho kláštora. Život v kláštore nebol ľahký, ale statočne to znášala. 8. septembra 1890 zložila večné sľuby ako Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre. Túžila ísť do misií, no chatrné zdravie jej to nedovolilo.

Začiatkom roka 1895 na rozkaz predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny) začala písať Terézia svoj životopis, ktorý nazvala Dejiny duše. Tam napísala pamätné slová: „Mojím povolaním je láska."

Zomrela 30. septembra 1897 ako dvadsaťštyri ročná. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi, hoci okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah a básní nenapísala nič teologicky dôležité.