Tajomstvo domu na Foster Hille

kniha sa mi páčila napriek tomu že nie som veľký fanúšik detektívnych príbehov, vážim si autorku, že využila "temnú" históriu

Síce sa príbehy hlavných hrdiniek odohrávajú sto rokov od seba, postupne odhaľujeme, že toho majú spoločné viac ako si myslíme. Jamie Jo Wrightova je veľmi dobrá rozprávačka, vie skvelo opísať prostredie a vie ako vystupňovať napätie v knihe. Do oboch príbehov autorka zamiešala aj trochu romantiky, čo sa mi osobne veľmi páčilo. Oba príbehy ma bavili, ani pri jednom som sa nenudila a aj prelínanie kapitol bolo veľmi napínavé. Ak sa Kaine dozvedela niečo z minulosti, viac sme sa o tom dozvedeli z kapitoly o Ivy.

Tajomstvo domu na Foster Hille je trochu iný typ thrillerov, aké čítam bežne. Určite je to tým, že sa odohráva v dvoch časových pásmach ale aj preto, že je zaradený do kategórie kresťanskej literatúry. Kniha tiež získala prvé miesto v kresťanskej súťaži The Christy Award v kategórii Mystery/Thriller. Tí, ktorým by to mohlo vadiť, neľakajte sa. Nie je to kresťanský román v pravom zmysle slova. Ide skôr o to, že hlavné postavy v dôsledku ich trápení pochybujú o svojej viere. Myšlienkou bola podľa mňa skôr snaha ukázať, že sa nemáme vzdávať a že aj v tých najťažších okamihoch nášho života niekde na konci svieti svetlo. Určite to príbehu neubralo na akcii a môžem vás ubezpečiť, že do konca knihy nebudete tušiť, kto je vlastne vrahom a či Kaine prenasleduje v Oakwoode ten istý človek, čo zabil Dannyho alebo niekto úplne iný.

Takže ak máte radi thrillery s trochu mysterióznou zápletkou, ak máte radi odhaľovanie histórie, staré domy, ktoré skrývajú množstvo tajomstiev, tak táto kniha určite stojí za vaše prečítanie.

Mas rad historiu a triler zaroven? Tak tato kniha je urcena prave pre teba. Velmi ma bavilo prelinanie sa dvoch casovych linii a k tomu zahada spojena so starym domom. Kniha sa citala snad sama, kedze je lahko napisana a pritom som do poslednej chvile netusila, kto moze byt za zahadnymi udalostami, cize napatie je udrzane do konca a ocenujem aj originalny namet autorky.

Ak máte radi Janu Eyrovú či Rebeccu, toto môže byť román pre Vás. Našla som v nej: tajomstvo, napätie, romantiku, odpustenie, silné ženy, zaujímavých mužov a hlavne niečo, čo vtiahlo do deja a nenechalo tak ľahko odísť. Popravde si podľa môjho názoru zaslúžila viac pozornosti Ivy a jej príbeh, ktorému mohla autorka venovať o trochu viac času a pozornosti. Avšak ako prvotina je tento román viac než dobrý!

Od mysteriózneho trileru, ktorý dokonca vyhral prvé miesto v kresťanskej literárnej súťaži The Christy Award práve v kategórií Mystery/Napätie/Thriller, som čakala omnoho viac. Najmä premyslený príbeh, v ktorom by nechýbalo napätie, tajomno, atmosféra naháňajúca hrôzu, nečakané zvraty a šokujúce odhalenia. Takto na mňa pôsobil ako priemerný román obohatený o detektívne prvky, ktorý síce nie je výslovne zlý, no ani prevratný a dychberúci.
Najväčším kameňom úrazu sa pre mňa stala chýbajúca logika v deji. Ide o zložitý príbeh, teda príbehy, ktoré majú výborný základ, skvelý nápad a zaujímavú zápletku. Lenže, podľa mňa, aj keď Jaime rozhodne písať vie, táto stránka knihy bola akoby nad jej sily.
Chcela toho skĺbiť priveľa. Túžila sa hrať s mysľou čitateľa. Oklamať ju, zavádzať, desiť, no jej pokusy pôsobili veľmi chabo, priehľadne a dokonca, v mnohých prípadoch, násilne. Príbeh sa zmenil v predvídateľný, občas otravný a od poklesu nálady ho nezachránili ani miestami celkom vydarené situácie, ktoré vám, v dobrom, zdvihli krvný tlak. Po dočítaní som videla v knihe mnoho nedostatkov a najmä, ako som už spomínala, chyby, ktoré mali za následok chýbajúcu logiku v diele. Okrem iného namiesto hlbšieho priblíženia tajomstiev, záhadnej vraždy, pokroku v prípade sa jednotlivé pasáže na úkor napredovania deju venovali len minulosti hrdinov, aby si tak vydiskutovali to, čo bolo zle pochopené. A určite viete, ako to chodí – kým si všetko rozpovedajú a uveria jeden druhému prejde véľa zbytočne premárnených strán. Preto dej začínal strácať na zaujímavosti a pútavosti.
Avšak, jedno sa autorke musí uznať – má nepopierateľný spisovateľský talent. Dej knihy plynie v dvoch časových líniách - minulosti a prítomnosti – ktoré sa, aj navzdory tomu, že je medzi nimi celé storočie, krásne dopĺňajú Autorka vie, kedy ukončiť jedno rozprávanie a vzápätí začať nové tak, aby nepôsobilo rušivo a istým spôsobom tak zaujať čitateľovu pozornosť. Významnú rolu v tomto smere nepochybne hrá autorkin obrovský cit pre písanie, ktorý aj vďaka nádhernému slovenskému prekladu vyzdvihuje krásu písaného slova. V tomto smere musím vzdať autorke veľkú poklonu, pretože takéto skvelo napísané a precítene dielo od debutujúceho autora som ešte nečítala.
Keď si to zhrnieme, tak som z knihy na jednej strane očarená, no na druhej zas sklamaná. Autorku by som mohla ospevovať za jej spisovateľský talent, nádherné myšlienky, ktorými obohatila svoje dielo a emóciami, ktoré zachytila do slov, no zároveň aj smutne dumať nad tým, prečo deju nevenovala väčšiu pozornosť, nepremyslela všetky detaily, čím ukrátila príbeh o pútavosť, hodnovernosť, no najmä kvalitu. Škoda, v tomto ohľade som skutočne čakala niečo fenomenálne, keďže si vyslúžila autorka toľko chvály, no vždy je to o pocitoch jednotlivca. Každý má svoj vkus a mne kniha po príbehovej stránke jednoducho nesadla, no vynahradila mi to zas z iného hľadiska. Takže, ako znie konečný verdikt? Čítať, či nečítať? Hm, podľa mňa si autorka zaslúži pozornosť, no ak ste milovníkom tohto žánru, tak knihu musíte čítať s rezervou, pretože podľa môjho skromného úsudku potenciál v sebe má, no nebol využitý naplno.