Vidí ma Boh aj potme?

Milá knižka, s krásnym posolstvom. Tmy sa netreba bát, veď Ježiško je stále s nami.

Obal knižky naznačuje zameranie príbehu na detského čitateľa. Je bohato ilustrovaná a obsah pôsobí pútavo. Text je písaný dostatočne veľkými tlačenými písmenami a nie je veľmi rozsiahly. Príbeh samostatne prečítajú už šesť – sedem ročné deti. Je písaný formou rozhovoru medzi dedkom, Annou a Bohom v modlitbe. Celú knižku je možné prečítať v krátkom čase.
Príbeh má povzbudzujúci charakter vo viere v Ježiša Krista, v jeho prítomnosť a v jeho záujem o človeka.
Príbeh rozpráva o malom dievčatku s menom Anna, ktorá prežíva výnimočný večer. Prvý raz spí u starých rodičov sama v izbe. Nachádza sa na mieste ktoré pozná a dobre sa tam cíti. V dome s dedkom a s babičkou, ktorých má veľmi rada.
Po dni však prichádza noc a sama v tmavej izbe, v posteli začína Anička riešiť otázku: „vidí ma Boh potme?“ Pocit samoty a opustenosti premkne malé dieťa a to zavolá na svojho dedka.
Na tomto mieste autor podporuje rozvoj detskej predstavivosti.
Môžeme sa ocitnúť v príjemnej atmosfére dialógu dedka s Aničkou, ktorý je plný pokoja.
Dedko sedí na stoličke vedľa postele a malá Anička ležiac v posteli s rúčkou v dlani svojho dedka a so zavretými očami opisuje – “Čo vidí.“
Ako “vidí“ dedka. Vedomie dieťaťa o prítomnosti dedka sediaceho vedľa postele, predstava o jeho správaní a konaní sú povzbudivé. Vytráca sa jej pocit osamelosti.
A myšlienka „Keď niekoho poznáš, nepotrebuješ ho vidieť očami, vidíš ho srdcom.“ v rozhovore s dedkom nadobúda nový rozmer.
Premosťuje do Nového Zákona. Poukazuje na Ježišových priateľov, ktorí boli smutní, keď Ježiš zomrel. Nemohli ho vidieť, ani sa ho dotknúť. Ale keď vstal z mŕtvych , boli znovu šťastní.
Keď Ježiš odišiel do neba za svojím Otcom, jeho priatelia boli opäť smutní ale aj šťastní. Vedeli kam išiel, ale nemohli ho vidieť, ani sa ho dotknúť. Až Duch Svätý im otvoril oči srdca. Boli šťastní a opäť videli Ježiša.
Myšlienka, že sa Ježiš na Annu pozerá a miluje ju, jej spôsobila radosť. Už nemala pocit samoty a opustenosti v izbe a sladko zaspala.
Autor sa snaží vysvetliť skutočnosť, že Boh nás vidí "aj v noci". Uvedenú tézu ťažko prijímajú aj niektorí dospelí ľudia, keď svoju cestu životom vidia len hmlisto. Pravda je, že živú vieru človek dostáva darom z Božej milosti. A o tento dar môžeme prosiť.

Pre deti je svet zázračný

Začnem úplne z iného hrnca.

V školskej jedálni v cirkevnej škole ležali na táckach krásne jabĺčka. Pri nich upozornenie: Vezmi si iba jedno jabĺčko! Boh sa pozerá!
Na druhom konci tej istej jedálne ležali na inej tácke čokoládové tyčinky. A pri nich detskou rukou pripísané: Zober si koľko chceš, Boh dáva pozor na jabĺčka!

Pred deťmi sa vynárajú každé ráno zložité a vážne otázky, na ktoré hľadajú odpovede.
Malá Anna mi hneď prirástla k srdcu. Je v nej trochu zvedavosti každého dieťaťa, ktoré poznám. Je v nej kúsok nehy, akú nám dokážu dať iba malé deti. A je v nej aj veľa otáznikov, tak ako v každom dieťati.
Niekedy stačí zhasnúť svetlo. V tme dostávajú veci iné rozmery a blízki ľudia sa zavše vzďaľujú. Ako Annin dedo, ktorý po bozku a modlitbičke zatvoril dvere. Možno sa len šiel posadiť do kresla, možno by sa napil vody alebo iba tak postál pri okne a ešte raz prežíval radosť z prítomnosti svojej vnučky.
Niekedy stačí zhasnúť, aby sa vynorila otázka, ktorá súrne potrebuje odpoveď, inak dieťa nezaspí. Poznajú to asi všetci rodičia.
Tak teda: Vidí ma Boh aj potme?
Stačilo by povedať áno. Ale keď tomu nechceme veriť my, dospelí, ako by sa s takou odpoveďou mohlo uspokojiť malé dievčatko.
Tak urobíme experiment. Zatvorte oči. Čo vidíte? A čo cítite pod rukami?
Anna cítila tvár a bradu a zdalo sa jej, že je trochu iná, ako keď sa otvorenými očami pozerala na deda. Asi to bude tak, že ten, koho vnímame potme, koho sa dotýkame, nie je iba ten, koho vidíme pri svetle. Je teda možné, že v každom z nás je kúsok posolstva nášho Boha, ktoré máme odovzdať svojim blízkym. Preto sa na nás asi Boh pozerá aj potme. Aj vtedy, keď by mal dávať pozor na tie jabĺčka.
Pre tých, čo žijú v pokoji a v láske je boží pohľad príjemný, nemajú čo skrývať.
Ak chcete poznať odpoveď na otázku z titulu, prečítajte si knihu Neala Lozana Vidí ma Boh aj potme?

Prvé, čo ma prekvapilo, bol veľký formát knižky. Čakala som malú útlu knižočku a prišla veľká kniha. Napriek väčšiemu formátu je to ale tenká knižka, ktorá na pár desiatkach strán rozpráva milý príbeh malého dievčatka Anny.

Anna je u starkých a keď sa zotmie a ona má ísť spať, dostane strach. Pýta sa, či ju Boh vidí aj potme. Láskavý starý otec jej vysvetľuje, že Ježiš je stále s nami bez ohľadu na to, či je svetlo, či je tma, či je deň alebo tmavá noc.

Knižka neobsahuje príliš veľa textu a je doplnená o krásne ilustrácie. Napriek tomu, že text nie je rozsiahly, bola knižka pre naše deti (4 a 6 rokov) ešte pomerne nezrozumiteľná. Jej čítanie sa im však páčilo a nechceli skončiť, kým sme knižku nedočítali.

Z môjho pohľadu je knižka vhodná pre trošku staršie deti, možno od tých 6 rokov vyššie, i keď veľa závisí od konkrétneho dieťaťa.

V každom prípade som rada, že sme mali možnosť túto knižku spoznať a prečítať, pretože nám to umožnilo stráviť s deťmi chvíľku rozprávaním sa o Bohu:)