Niesť Jeho prítomnosť

Na atmosfére, ktorá obklopovala apoštola Petra, bolo niečo zvláštne. V jednej chvíli stál v strachu pred slúžkou, zapierajúc, že by vôbec poznal Ježiša. Jeho životný štýl sa radikálne zmenil po tom, ako bol pokrstený v Duchu Svätom. Nielenže ľudia boli uzdravení, keď sa za nich modlil, zdalo sa, že sa im dokonca uľavilo len tým, že boli v jeho blízkosti. Príbehy o týchto zázrakoch sa šírili, až si niekto konečne všimol jeho každodennú rutinu – chodieval do chrámu modliť sa. A tak prinášali chromých a chorých a kládli ich po okrajoch ulice, aby vo chvíli, keď bude prechádzať okolo, mohli byť uzdravení jeho tieňom (pozri Sk 5, 15). V skutočnosti ich uzdravovala Božia prítomnosť na ňom, pretože pomazanie je osoba. Ich nádej sa zakladala na tom, že ak na nich dopadne jeho tieň, budú uzdravení. Tiene však nemajú hmotnú podstatu. Tieň bol preto iba miestom dotyku pre ich vieru. Zázraky sa týmto spôsobom diali v určitom rozsahu kvôli tomu, aby sa v ľuďoch rozvinul tento model.
Niet väčšej pocty než byť hostiteľom samotného Boha. A niet ani väčšej zodpovednosti. Všetko súvisiace s ním je mimoriadne. Je nesmierne dobrý, vzbudzujúci bázeň na maximum a mrazivo úžasný v každom ohľade. Je mocný a nežný zároveň, výbojný i jemný, a dokonalý, keď nás objíma uprostred našich nedokonalostí. I tak si len niektorí uvedo- mujú poverenie byť jeho hostiteľmi. Ešte menej ich odpove- dalo áno.
Myšlienka hostiť Boha môže znieť zvláštne. Patrí mu všetko vrátane našich tiel. A rozhodne nepotrebuje naše povolenie niekam ísť alebo niečo urobiť. Je Boh. Zem však stvoril pre ľudstvo a vložil ju pod našu vládu.
Ak by ste mali odo mňa prenajatý dom, nevošiel by som doň bez pozvania alebo aspoň bez povolenia. Nikdy by ste ma nestretli v kuchyni, ako si vyberám jedlo z chladničky a varím si. Prečo? Hoci je to môj dom, vy ho spravujete. Naša pravá prirodzenosť a osobnosť nikdy nedospeje k plnosti mimo jeho zjavnej prítomnosti. Učiť sa niesť ho je stredobodom nášho povolania. Musíme sa na to sústrediť, aby sme dosiahli úspech, ktorý sa od nás očakáva, kým sa Ježiš nevráti.
Jeho túžba po partnerstve stojí v jadre tejto veci. To je jeho srdce. Je osobou, nie strojom. Túži po spoločenstve. Mi- luje milovať.
To, o čo sa v neustále sa rozvíjajúcom príbehu ľudí (v)hodných niesť jeho prítomnosť zaujímam, spočíva v týchto oblastiach:
Čo sa deje s tými, na ktorých spočíva Boh?
Aká je ich zodpovednosť v chránení tejto prítomnosti?
Aký majú vplyv na svet okolo seba?
Akým spôsobom im Boh zjavuje svoje cesty a svoj charakter v ich stretnutiach s ním?
Čo môžeme dosiahnuť prostredníctvom ich príkladu?